Kategórie
Subscribe now!

Přejete si být informování o novinkách a akcích ze světa medúz?

Zadejte Váš email do kolonky níže a my Vás budeme pravidelně informovat.

Email:


Subscribe

O medúzách

Medúza a jej život

Čo je to medúza?

Je to druhé štádium ich životného cyklu, ktoré sa prejavuje ako voľne plávajúca forma so zvonom a pŕhlivými ramenami. Medúzy majú rôzny tvar, nie len zvonovitý, ale aj sploštený (hore sp len mierne vypuklé, dole iba málo vyduté). Horná plocha sa nazýva exumbrella a spodná časť subumbrella. Ústa sú umiestnené na spodnej časti. Tráviaca dutina sa skladá z láčky (tráviaca dutina pŕhlivcov a rebroviek) a lúčovito umiestnených kanálikov, ktoré smerujú von. Na okraji disku sú zmyslové orgány a chápadlá, ktoré slúžia primárne k pohybu a k uchvacovaniu koristi. Medúzy predstavujú štvorstranne súmerné, voľne plávajúce a samostatne žijúce štádium.

Prvým štádiom medúzy je polyp, ktorý je súčasťou životného cyklu pŕhlivcov. Telo polypu je väčšinou valcovité, predĺžené pozdĺž osi tela. Polypy sú spravidla malé a nenápadné, sú koloniálne alebo žijú jednotlivo, majú jeden telový otvor a vnútri tela sa nachádza relatívne tenká vrstva gélového tkaniva. Jeho spodná časť je buď pripevnená k substrátu. Ak žije v kolóniách je pripevnená k ostatným polypom. Predná časť nesie ústny otvor a je obklopená chápadlami. U koralovcov (Anthozoa) je polyp jediným životným štádiom. U polypovcov (Hydrozoa) sa obe štádiá striedajú. U medúzovcov (Scyphozoa) je medúza dominantná a polyp niekedy ani nie je prítomný.

Kde medúzy žijú?

Medúzovce žijú v moriach po celom svete od južného pólu k severnému, najčastejšie v pobrežných šelfoch , ale sú známe aj hlbinné druhy. Napríklad medúzy z radu Kalichoviek (Stauromedusidae! Obývajú iba vody chladných morí na severnej pologuli. Oproti nim sa líši Tanierovka svietivá (Pelagia noctiluca), ktorá, naopak, žije iba v teplých vodách. Medúzy vystavené v akváriu, tzv. Tanierovky ušaté (Aurelia aurita), obývajú najmä európske moria.

Jako vyzerá životný cyklus medúz?

Životný cyklus medúz je formou takzvanej rodozmeny (metagenézy) vo zvláštnej podobe – dochádza pri nej k prechodu od prisadlej formy (vzniknutej pohlavnou cestou) k voľne sa pohybujúcej (vzniknutej nepohlavne). Na dospelom polype sa vytvorí nový jedinec (efyra), ktorý sa priečnym škrtením oddelí (strobiluje) a dorastie do formy medúzy zvanej scyfomedúza (nepohlavná časť rozmnožovania). Tá z gonád (pohlavných žliaz) uvoľní do gastrovaskulárnej sústavy pohlavné bunky a ústnym otvorom vypustí do vody vajíčka alebo spermie. K oplodneniu dôjde vo vode a ryhovaním vzniká larva (planula), ktorá prisadne a vytvorí sa nový polyp.

Akú stavbu má telo medúzy?

Telo, zložené z 97% z vody, býva zvonovité a polopriehľadného či mliečneho vzhľadu. Na povrchu sa nachádza pokožka (epidermis), pod ňou mezoglea (hribá želatínová vrstva) a celkom vnútri je gastrovaskulárna dutinna (tráviaca a ,,cievna“ sústava) s obalom nazývaným gastrodermis. Na okrajoch zvonu sa tieto tri vrstvy spájajú. Naspodku zvonu (v mieste nazývanom subumbrella) sa nachádza ústny otvor. V mezogleálnej vrstve sa nachádza svalovina umožňujúca pohyb (vypudzovaním vody pod zvonom pomocou svaloviny po obvode zvonu). Nervová sústava má sieťovitú stavbu, u niektorých druhov sa nachádza nervový kruh kol-dokola zvonu. K dôležitým zmyslovým orgánom patrí statocysta (orgán slúžiaci k určovaniu polohy), obvykle i jednoduché očká umožňujúce vnímanie svetla a občas tiež špeciálne orgány hmatu.

Životný cyklus medúz

Upresniť vyhľadávanie

medúzách
View Mobile / Standard Email: info@designjellyfish.com | © 2015 - 2017 Avive s.r.o. - Vsechna prava vyhrazena